Obec Píla vznikla podľa retrospektívneho lexikónu ČSSR asi v 14. storočí. K dispozícii je však zatiaľ najstaršia písomná zmienku o obci Píla z 13.októbra 1456 v podobe Fyryz (Fryz) ako súčasť Divínskeho panstva. Etymologicky názov Píla podľa Borovszkého (1911) na základe vodných píl, ktoré tu boli. Odvodené teda z výrobne Píly. Maďarské slovo píla = fürész sa vyskytuje už v r. 1211. Mechanická piliarska výroba sa na Slovensku datuje od 14. storočia. Pôvodnú osadu založil Šoltýs so skupinou drevorubačov s domácimi kolonistami.
V roku 1502 mala obec názov Fyreez a v r. 1545 ako Pilafyriz. V druhej pol. 15. storočia sa majitelia Divínskeho panstva Ladislav Lossonczy so synom Žigmundom zaplietli do sprisahania proti Matejovi Korvínovi.
V roku 1553 obec Fürész (Píla) mala 8 port (pozn.: na porte bývalo okolo 30 ľudí, čiže obec mala vyše 200 obyvateľov) a patrila do okresu Juraja Madácha.
V tureckom súpise sečianského sandžáku obec nie je evidovaná, nakoľko bola asi spustošená Turkami. Po oslobodení od Turkov po roku 1593 aj tu začalo kopaničiarske osídlenie – fáza dosídľovania územia. V roku 1598 Píla patrila Imrichovi Balassovi. Pre lúpežné prepady Imricha Balassu z Divína cisár Leopold odobral hrad Divín s panstvom a podľa darovacej listiny 16. júla 1686 vystavenej za 53.000 zlatých daroval ho grófovi Zichymu. Panstvo bolo rozdelené na 5 správnych obvodov. Do I. obvodu patrilo 23 obcí medzi nimi aj Píla. Úplná registrácia pozemkov sa ukončila 27.októbra 1686.
V tomto období postihla Pílu prvá známa povodeň. Na ktorú nepriamo poukazuje kanonická vizitácia z roku 1688, kde sa píše, že sa miestny kostol zrútil!
Od roku 1706 pri Píle išla poštová cesta z Lučenca cez Mýtnu do Zvolena. V dikálnom súpise z roku 1709 je evidovaná aj Píla. Obyvatelia Píly pre svoju málo úrodnú pôdu (a malú plochu pozemkov) sa venovali viac drevo spracovaniu a chovu oviec.
Súpis z roku 1720 nezaznamenáva obec Pílu. Na mape Divínskeho panstva z roku 1736 je zakreslená aj obec Píla pod názvom Fürész. Okolo roku 1740 prišla posledná známa najväčšia povodeň v Pilianskej doline, ktorá postihla celú obec. V zúfalosti sa obyvatelia odsťahovali do okolitých obcí (Mýtna, Dobroč, Kotmanová, Budiná, Podkriváň, Bzová a i.).
V druhej pol. 18. storočia nastáva nová kolonizácia obce Píla. Okolo roku 1755 bola postavená aj zvonica (spočiatku drevená), základná osada a nové lazy. V súpise priemyslu z čias Márie Terézie je zaevidovaná v lokalite Píla výstavba sklárskej huty pre Divínske panstvo.
Z roku 1782 pochádza obecná pečať. V pečatnom poli sú písmená H.J. pod ktorým je letopočet 1782. Kruhopis: „PECSET POCTIVE OSADI PILA“.
V roku 1828 obec Píla mala 24 domov a 142 obyvateľov, ktorí sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli tu aj ľudia zaoberajúci sa drevospracovaním, uhliarstvom a boli tu aj mlyny.
Obec Píla v Československej republike (ČSR, 1919 – 1938)
Po rozbití Rakúsko-Uhorska (1918) bola aj obec Píla pričlenené do novovzniknutého štátu ČSR. V roku 1919 obec mala 756 obyvateľov, patrila do okresu Halič, obvodný notariát Divín. Posledná pošta i telegraf boli v Mýtnej a obvodným lekárom bol dr. Marits Lajos.
V roku 1921 z bývalej obecnej knihovne vznikla v Píle miestna ľudová knižnica. V obci boli dve už slovenské školy – rímsko-katolícka a evanjelická augsburského vyznania. V rokoch 1923-1938 obec Píla patrila do okresu Lučenec. Notársky úrad bol v Divíne.
Názov obce obec Píla používala aj ako Píla pod Javorom a to pre účely rozlíšenia od obcí s podobným názvom na Slovensku. V roku 1930 vznikol v obci aj Dobrovoľný hasičský sbor.
V roku 1936 nad obcou Píla a údolím cez Mýtnu prehnala živelná pohroma (krupobitie a prietrž mračien). Hospodársky Píla stále patrila pod Divínske panstvo až do roku 1945.
V rokoch 1938 – 1945 bola Píla súčasťou Slovenského štátu. Sídlom okresu bola Lovinobaňa, niektoré úrady boli aj v Divíne. V roku 1938 dostáva obec Píla hasičský príspevok. V r. 1939 nastalo rozpustenie Obecného zastupiteľstva v Píle a menovanie vládneho komisára. V r. 1941 prebehlo menovanie nového veliteľa Hlinkovej gardy v obci Píla.
Železničná zastávka Píla a telefónne spojenie obce s okolím boli zriadené v roku 1942.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 dochádza aj v oblasti Javoria k rozvoju partizánskeho hnutia. 14. septembra 1944 občania aj z obce Píla nastúpili k opevňovacím prácam na úseku Podkriváň – Dolná Bzová proti Nemcom.
- októbra nemeckí fašisti začali útok proti územiu SNP od Lučenca. V prvý deň útoku sa im podarilo dosiahnuť líniu Poltár – Píla – Ružiná. Prudké boje boli v priestore Píla – Podkriváň, kde sa podarilo začas Nemcov zadržať. Partizánska brigáda M. R. Štefánika sídlila v Divíne do 24. októbra, jej veliteľom bol P. A. Veličko. Partizáni sa utiahli pred presilou do hôr. Počas SNP padol jeden občan z Píly.
- decembra skupina partizánov A. S. Kopilova prepadla na hradskej neďaleko Píly pod Javorom kolóniu nemeckých nákladných aut, ktoré prechádzali do Zvolena. Zlikvidovali jedno nákladné auto, 2 vojakov zabili a 3 poranili. Postup 27. armády sa urýchlil po 20. januári 1945. Pri Mýtnej sa Nemci opevnili na okolitých výšinách, najmä na kopci Háj.
Nemci 19 partizánov, ktorých zajali ešte v decembri 1944, popravili na Budinských lazoch 24. januára 1945. Pri Píle nepriateľ využil opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb znemožňovali prechod cez uzučkú dolinu.
Obec Píla bola oslobodená od Nemcov 29. januára 1945. Pri oslobodení Píly padlo 62 vojakov sovietskej armády, 43 Rumunov, 100 Nemcov.
Obec Píla v Československej republike (ČSR, ČSSR, ČSFR, obdobie 1945 – 1992)
Po oslobodení obec Píla bola administratívne zaradená z okresu Lovinobaňa do okresu Lučenec. Názov obce Píla pod Javorom bol do roku 1960. Obec patrila pod Obvodný národný výbor (1945 – 1950) Divín.
Po oslobodení dochádza k budovaniu vojnou zničeného hospodárstva. V obci bol znovu reorganizovaný Dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1946 obec postihla víchrica s padajúcim ľadovcom o veľkosti slepačieho vajca. V roku 1947 došlo k vyvlastneniu nehnuteľností na stavbu výhybne Píla pod Javorom.
Po vojne sa väčšina obyvateľov zaoberala poľnohospodárstvom. V roku 1954 bola vybudovaná budova Miestneho obecného úradu, obecné maštale pre Spolok súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorý svoju činnosť ukončil až r. 1980. V roku 1952 bolo zriadené pohostinstvo a predajňa zmiešaného tovaru. Obec bola elektrifikovaná v roku 1957. V roku 1958 tu bolo zriadené tu bolo aj kino pri miestnej osvetovej besede a autobusová zastávka.
V roku 1970 sa v obci zaoberalo poľnohospodárstvom len 8,1% ekonomicko-činných osôb. Pre horské podmienky v obci hospodárili jednotlivci. V obci fungovala základná škola 1 – 5 ročník, ktorá bola dvojtriedna.
Po roku 1985 bolo kino zrušené, deti chodili do školy v Mýtnej a Lovinobani, prosperoval futbalový oddiel, ktorý sa spojil s Družstevníkom Mýtna. V prevádzke ostala len knižnica. V obci sa konali kultúrno-zábavné podujatia, poriadkovú službu mali členovia Dobrovoľného požiarníckeho zboru.
Po nežnej revolúcii (1989) a odstránení totality a vedúcej komunistickej strany, nastala demokratizácia spoločnosti. Poľnohospodárska obec bola zaradená do horskej výrobnej oblasti.
Obec Píla v samostatnej Slovenskej republike (1993 – súčasnosť)
Obec Píla po vzniku Slovenskej republiky žije svojim životom a snaží sa zabezpečovať svoj rozvoj a život na úrovni pre všetkých svojich obyvateľov.