PRVOPOČIATKY OBCE MÝTNA A VÝVOJ JEJ NÁZVU:
História osídlenia obce Mýtna sa už začala v predhistorickej dobre – predpoklad je, že tu ľudia žili už v mladšej dobe bronzovej, skoro pred 3 tisíc rokmi. V 7. a 8. storočí tu sídlili Avari a neskôr Slovania. Z tohto obdobia sa spomína aj názov Vámoslehota. Obec existovala už v 14. storočí a v listinách sa vyskytuje pod názvom Wamuslehutaya (r. 1393). V 15. storočí to už je Vámosfalva (r. 1467) a v roku 1773 už ako Mitna. Podľa tradície, ktorá hovorí, že od roku 1423, kým na území obce ešte neexistovalo viac domov, a bol tam len jeden mýtny dom, kde od kupcov vyberali mýto za používanie cesty tiahnúcej sa údolím od Zvolena, ktoré údajne vyberali páni z Divína, sa volá obec Mýtnou.
Postupné osídľovanie v doline Krivánskeho potoka až po Mýtnu išlo v smere od severu a severo-západu a bolo ukončené kopaničiarskou kolonizáciou v 19. až 20. storočí.
Organizovaná kolonizácia obce Mýtna je doložená v druhej polovici 14. storočia na území Divínskeho hradného panstva.
VÝVOJ OBCE OD 15. DO 20. STOROČIA:
V 70-tych rokoch 15. storočia sa vlastníkom Divínskeho hradného panstva Ján Nádaždy Ongor. Keďže jeho dcéra umrela bezdetná, divínske panstvo pripadlo späť kráľovi Ferdinandovi I., ktorý ho v roku 1535 daroval ostrihomskému biskupovi Pavlovi Váradymu. Ten sa ho však a teda ani obce Mýtna neujal. V roku 1548 bol zemepánom tejto oblasti Žigmund Balassa.
V 2. polovici 16. storočia obec Mýtna patrila do pohraničného pásma osmansko-tureckých vojsk. Turci obsadili hrad Divín v roku 1575 a ovládali ho do roku 1593. V roku 1679 pripadlo Divínske hradné panstvo cisárovi Leopoldovi (po odobratí lúpežnému rytierovi Imrichovi III. Balassovi). Od roku 1686 pripadlo panstvo Divín rodine Zichyovcov a s ním aj obec Mýtna.
Prvé známe údaje o počte obyvateľov obce Mýtna pochádzajú z roku 1715, kedy mala obec 100 obyvateľov a 10 domov. 9 rodín bolo slovenskej národnosti a 1 rodina bola maďarskej národnosti. V roku 1720 tu žilo 11 slovenských rodín a 3 maďarské poddanské rodiny. V roku 1770 bola obec ešte stále vlastníctvom panstva Zichyovcov. V tomto období sa obec rozrastala a jej centrálnu časť tvorilo námestie, ktoré malo pôdorys rovnostranného trojuholníka.
Obyvatelia sa živili dobytkárstvom, ovčiarstvom a roľníctvom. V 17. storočí tu pracoval mlyn a píla a v 18. storočí obecný pivovar. Notársky úrad s pôsobnosťou pre Mýtnu bol v Lovinobani. V tomto období v obci existovala aj pošta. V roku 1828 mala obce 102 domov a 797 obyvateľov. V roku 1857 bola zriadená prvá cirkevná škola. Od roku 1871 je zriadená v obci železničná zastávka.
HISTÓRIA OBCE V 20. STOROČÍ:
Začiatkom 20. storočia sa aj na území Mýtnej prejavil vplyv maďarizácie. Z dospelého obyvateľstva vedelo čítať a písať asi 58%. Vzrástol aj počet obyvateľov približne o 112%, čo bolo spôsobené hlavne príchodom zamestnancov štátnych dráh.
Po vzniku Československej republiky 28. 10. 1918 patrila obec Mýtna do Novohradskej župy, notárskemu úradu v Lovinobani a okresu Halič. Poštový úrad bol v Mýtnej, ako aj železničná stanica. Četnícka stanica a telegrafický úrad v Lovinobani, farský úrad rímsko-katolícky v Divíne a evanjelický augsburského vyznania v Dobroči. Obec si zachovala aj po roku 1918 poľnohospodársky charakter.
V roku 1920 bola zriadená ľudová knižnica a v roku 1938 bol do obce zavedený elektrický prúd. 1. januára 1923 bolo pôvodné rozdelenie okresu upravené na dva okresy. Jeden so sídlom v Lučenci a druhý so sídlom v Modrom Kameni. Notársky úrad Lovinobani (spolu s Mýtnou ako súčasťou) prešiel do lučeneckého okresu, kde zotrvali až do roku 1938.
- novembra 1938 sa vo Viedni rozhodlo o odstúpení Maďarsku južného územia Slovenska. Po obsadení Lučenca horthyovským Maďarskom sa 10. novembra 1938 sídlom slovenského okresu stala Lovinobaňa, do ktorého patrila aj Mýtna. Následne na to 14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slovenský štát.
V roku 1940 bolo v obci zriadené kino. 22. júna 1941 sa dianie II. svetovej vojny dotklo aj obce Mýtna. V roku 1944 bola obsadená nemeckou armádou. 29. augusta vypuklo Slovenské národné povstanie. Obec Mýtna bola oslobodená 29. januára 1945.
Od roku 1948 je v prevádzke autobusová zastávka a v roku 1950 vznikla základná deväťročná škola 1–5 ročník. Obec Mýtna sa stala súčasťou okresu Lučenec na území Stredoslovenského kraja.
Najväčší rozmach obce nastal v 70-tych rokoch 20. storočia, kedy dochádza k výstavbe nových rodinných domov a vzniku okrajových ulíc. Obec Mýtna patrí medzi obce s fragmentárnym výskytom kopaníc nazývaných lazy. V roku 1930 žilo v obci spolu 1040 obyvateľov, z ktorých 344 žilo na lazoch a bývalo v 90-tich domoch. V 60-tych a 70-tych rokoch vplyvom kolektivizácie dochádza k presunu – migrácii obyvateľstva do centrálnych obcí a k vyľudneniu lazov.
POĽNOHOSPODÁRSTVA A PRIEMYSLU V OBCI
V období stredoveku pôda patrila feudálom a cirkevným hodnostárom. V 16. a 17. storočí bola pôda v rukách zemepánov. Poddaní na nej pracovali za určité dávky. V 18. storočí bola zaznamenaná nízka úrodnosť. Tradične sa pestovali obilniny – raž, pšenica, jačmeň, ovos, proso, pohánka a v čase tureckej okupácie aj ryža a vinohradníctvo. Chovali sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce.
V druhej polovici 18. storočia bol zaznamenaný rozmach poľnohospodárstva – začínajú sa pestovať okopaniny (kukurica a zemiaky). Zavádza sa peňažná, robotná (za kopanice) a naturálna renta (devätinu z úrody). V Mýtnej pretrvával laznícky typ hospodárenia.
Zrušením poddanstva sa v priebehu kapitalizmu vyformovali dve spoločenské triedy – pracujúce roľníctvo a bohatí sedliaci a kulaci. Začiatkom 20. storočia sa chudobní bezzemkovia a roľníctvo dožadujú radikálnej reformy – o pridelenie lesov a pôdy od veľkostatkára Zichyho – neúspešne. Reforma bola vykonaná až v 30-tich rokoch 20. storočia. V roku 1931 bolo aj v obci cítiť dopad veľkej neúrody v Lučenci aj na obec Mýtna.
V roku 1942 vzniklo peňažné úverové družstvo s charakterom úverovej inštitúcie a obstarávalo úverovú službu pre rozšírenú poľnohospodársku malovýrobu. Jednotné roľnícke družstvo (JRD) vzniklo v roku 1953 procesom kolektivizácie. Vo februári 1973 došlo k zlúčeniu JRD Dobroč, Kotmanová a Mýtna a hospodári pod názvom JRD „Nový život“. V roku 1980 bolo k nemu pričlenené aj družstvo v Podkriváni a v Píle, ktoré hospodárilo až do roku 1991.
Transformáciou v roku 1991 (prevedenie pôdy a lesov súkromným vlastníkom) sa situácia na JRD zhoršila. Od roku 1994 je v likvidácii. Pôdu obrába Poľnohospodárske družstvo Kalinovo a súkromní vlastníci.
Obec Mýtna z hľadiska klimatických predpokladov a geografickej lokalizácie nemala počas svojho vývoja značne rozvinutý priemysel. V obci absentuje rudná základňa. V 17. storočí pracoval v obci mlyn a píla, neskôr pivovar. Industrializáciou sa rozvíja aj malá základňa priemyslu v obci – remeslá (obuvníci, kováči, stolári, krajčíri) a píly.
Podľa nového členia SR sa stala Mýtna 24. 7. 1996 súčasťou okresu Lučenec na území Banskobystrického samosprávneho kraja