Obec Podrečany sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska v okrese Lučenec, v regióne Novohrad. Nachádza sa 13 km severne od Lučenca na železničnej trati Zvolen – Lučenec vedľa cestnej komunikácie 1. triedy E 571 vedúcej z Košíc do Bratislavy (E 50 Zvolen – Lučenec). Leží na 48˚25´ severnej zemepisnej šírky a 19˚37´ východnej zemepisnej dĺžky v nadmorskej výške v rozpätí 210 – 236 metrov.
Administratívne je začlenená do okresu Lučenec, v regióne Novohrad. Základnú charakteristiku obce Podrečany predstavujú nasledovné údaje:
Sídlo OcÚ: Obecný úrad Podrečany, č. 190, 985 55 Podrečany
Telefón: 047 439 61 71
E-mail: obec@podrecany.sk
Web: www.podrecany.sk
Starosta obce: Edmund Palička
Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický
Prvá písomná zmienka: r. 1393
Nadmorská výška stredu obce v metroch: 216
Počet obyvateľov: 582
Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky
Obec Podrečany sa rozkladá po obidvoch stranách Krivánskeho potoka vo vzdialenosti 13 km severne od okresného mesta Lučenec, na severnom okraji Lučenskej kotliny. Katastrálne územie obce hraničí:
- zo severozápadnej strany s obcou Lovinobaňa,
- na východe s obcou Točnica,
- z južnej strany je to obec Tomášovce
- z juhozápadnej Gregorová Vieska.
Západne od obce vo vzdialenosti 3,5 km je najvyšší vrch katastrálneho územia obce Sedem chotárov, s nadmorskou výškou 602 m, ktorý svojim predĺženým hrebeňom v severnom smere tvorí hranicu medzi údoliami Krivánskeho a Tuhárskeho potoka. Názov vrchu je doslovne vecný, pretože na jeho vrchole je hraničný bod siedmich chotárov(katastrov) a to obcí: Podrečany, Gregorová Vieska, Stará Halič, Tuhár, Ružiná, Lovinobaňa a bývalého grófskeho lesa.
Podnebie a geomorfologické členenie
Podnebie katastrálneho územia obce určuje v postate zemepisná poloha a nadmorská výška, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej stati. Členitosť terénu dosahuje rozpätie od 204 m do 602m nad morom, z toho poľnohospodárska pôda siaha do 257 m nad morom. Expozícia celého územia je juhovýchodná, zo západnej strany chránená horskými hrebeňmi.
Na východ od intravilánu je malý výbežok čadičov, na juh rozsiahle ložisko magnezitu a na juhozápadnom okraji katastru sa nachádza oker. Na aluviálnych náplavoch sa vytvorila nivná pôda oglejená. Ostatná časť poľnohospodársky využívanej pôdy je ťažká a stredne ťažká hnedá pôda ilimerizovaná.
Poľnohospodárska pôda je intenzívne využívaná. Bývalé zamokrené časti sú odvodnené.
Z poľnohospodárskych plodín pestujú sa obilniny, okopaniny, technické plodiny a krmoviny. Z obilnín najviac je zastúpená pšenica, z okopanín zemiaky, cukrová repa a kukurica, z technických plodín ľan a repka ozimná a z krmovín ďatelina červená, strukovinové miešanky a kukurica na siláž. Na lúkach a pastvinách sú v prevažnej miere zastúpené kultúrne trávy a ďateľoviny.
LESY:
V zalesnenej časti katastra s výmerou 512 ha, prevládajú buky a duby. V posledných rokoch sa robí výsadba zmiešaných porastov so smrekom. Z lesnej zveri je hojne zastúpená srnčia a jelenia zver, divá sviňa a líška. Na poliach a lúkach je hodne jarabíc, poľných zajacov, v posledných rokoch i bažantov.
Za zmienku stoja dva stromy Magnólie veľkokvetej, ktoré spolu s niekoľkými smrekmi a divými gaštanmi sa zachovali v parku pri kaštieli.