Obec Píla sa nachádza na severozápadnom cípe okresu Lučenec na hranici s okresom Detva. Leží vo východnej časti Javoria v úzkej doline pravostranného prítoku potoku Kriváň pod úpätím vrchu Javor. Administratívne patrí obec Píla do okresu Lučenec v regióne Novohrad. Z hľadiska cestnej dostupnosti susedí s obcami Mýtna a Podkriváň (okres Detva), ale aj s obcou Divín (z hľadiska hraníc katastrálnych území). Základnú charakteristiku obce Píla predstavujú nasledovné údaje:
Sídlo OcÚ: Obecný úrad Píla, Píla č. 174, 985 53 p. Mýtna
Telefón: 047 43 97 104, 0908 626 817
E-mail: ingmido@post.sk
Web: www.pila.ocu.sk
Starosta obce: Ing. Milan Dobrocký
Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický
Prvá písomná zmienka: r. 1456
Nadmorská výška stredu obce v metroch: 340
Počet obyvateľov: 281
Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky
Geograficky sa obec Píla nachádza na súradniciach 48˚29´severnej zemepisnej šírky a 19˚32´ východnej zemepisnej dĺžky. Uvedené súradnice predstavujú severozápadnú časť na okraji okresu Lučenec v regióne Novohrad na hranici s okresom Detva (obr. č. 1). Leží 1 km vľavo od hlavnej cesty E 571 v smere Lučenec – Zvolen. Nadmorská výška stredu obce je 340 m n. m., pričom v celom chotári obce je to v rozpätí 310 – 800 m n. m.
Výmera celého katastra obce Píla predstavuje 755 ha, pričom najväčšiu časť zaberajú lesné pozemky (takmer ½ výmery katastra). Poľnohospodárska pôda predstavuje 331 ha a zastavaná plocha 40 ha.
Obec Píla je od okresného mesta Lučenec je vzdialená 23 km, pričom jej vzdialenosť od ďalšieho okresného mesta Detva je 15 km.
GEOLOGICKÝ PREHĽAD:
Z hľadiska geomorfologického členenia obec Píla patrí:
- Alpsko-himalájska sústava
- podsústava Karpaty
- oblasť Slovenské stredohorie
- celok Javorie
- podcelok Javorianska hornatina.
Javorie predstavuje horský krajinný celok Slovenského stredohoria. Na severe ho výrazne ohraničuje Zvolenská kotlina, na západe je to Pliešovská kotlina, na východe ho od Slovenského rudohoria oddeľuje horný tok Kriváňa a Tuhárskeho potoka. V južnej časti Javorie pozvoľna prechádza do Krupinskej planiny. Dosahuje dĺžku vyše 35 km, šírku 15 km a vrcholí Javorím (1044 m n. m.).
Javorianska hornatina má stratovulkanickú stavbu. Členitý chotár obce Píla tvoria žulové horniny veporského kryštalinika a sopečné tufy s vrchom Javor (821 m n. m.).
KLIMATICKÉ PODMIENKY:
Obec Píla sa nachádza v miernom podnebí. Z dôvodu globálneho otepľovania sa teploty v zimnom období postupne zvyšujú. V predchádzajúcom období boli pre túto oblasť charakteristické mrazy v zimnom období až -20 °C.
Priemerné množstvo zrážok 700-800 mm, pričom snehová prikrývka sa drží štandardne okolo 75 dní.
Priemerná ročná teplota ovzdušia je 6 – 7 ˚C, júlová teplota je v priemere okolo 17 ˚C a januárová v priemere -4 až -5 ˚C. Absolútne minimum -34 ˚C bolo zaznamenané v roku 1940, presne 18. februára.
PôDA A ZÁHRADY:
V Píle sú hnedé lesné pôdy. Svahovitosť pôdy v okolí je vyše 15%. Pôdy s dobrou štruktúrou sú priepustné, majú väčšie a stále zásoby vody.
Z hľadiska záberu má poľnohospodárska pôda výmeru 331 ha, z toho len viac ako 3 ha predstavujú ornú pôdu. V katastri obce je 16 ha záhrad. V nich sa z ovocných stromov a krov najviac pestujú jablone, slivky, hrušky, čerešne, orechy. Zo zeleniny sa najviac darí mrkve, cibuli, cesnaku, kapuste, uhorkám a paradajkam. Hrozno sa pestuje len pri domoch a väčšinou samorodné druhy.
Z plodín sa pestuje kukurica, fazuľa, hrach, cukrová repa a zemiaky. Z krmovín sú to ďatelina, lucerna a iné.
LESY A RASTLINSTVO:
Fytogeograficky územie patrí čiastočne do oblasti panónskej flóry a to do podoblasti matranskej. Časť severného územia patrí do oblasti predkarpatskej flóry, čo znamená, že má teda už submontánny charakter. Zmiešané lesy sú len severne a plošne ho prevládajú bučiny s nízkou pokryvnosťou bylinného poschodia. Suchšie výslnné svahy zaberajú dubiny s cerom a dubovo-hrabové lesy.
Významnými rastlinnými druhmi sú plavúň jedľovitý, slezinník severný, tavoľník prostredný, metlica krivolaká, fialka dvojkvetá, horec luskáčovitý, zvonček širokolistý a i. Významnou prísne chránenou rastlinnou je perovník pštrosí. Dosahuje značný vzrast, ktorý je v jarnom období charakteristický neplodnými svetlozelenými až 1,5 m dlhými jednoducho sperenými listami, usporiadaný v tvare lievika a v lete tmavohnedými výtrusnými listami vyrastajúcimi zo stredu. Neplodné zelené listy odumierajú na jeseň. Plytčiny vodnej nádrže Mýtna pri Píle sú porastené pálkou a sitinou.
V lesoch v okolí obce Píla sa vyskytujú rôzne druhy hríbov – dubáky, kozáky, osikovce, kuriatka a i.
ŽIVOČÍŠSTVO:
Živočíšstvo je viazané na lúky, lesy a vodu. Z hmyzu sa na území obce nachádzajú nasledovné druhy chrobákov: bystruška lesklá, bystruška zlatá, hrobárik obyčajný, roháčik obyčajný, lajniak jarný. Z motýľov sú to babôčka pávooká a babôčka pŕhľavová, mlynárik žerušnicový a i. Ryby sa vyskytujú v potoku Píľňanka a jeho prítokoch a vo vodnej nádrži Mýtna.
Výskyt obojživelníkov (napr. žiab) je len sporadický. Z plazov je zastúpená jašterica živorodá, užovka obyčajná, pričom staršia literatúra uvádza sporadicky aj výskyt vretenice obyčajnej.
Z početných druhov vtákov sú to napr. holub plúžik, kuvičok vrabčí, sokol sťahovavý, penica popolavá, škovránok stromový, glezg obyčajný, ale aj bažant obyčajný. Migrujúce vtáky v čase ťahov využívajú vodnú nádrž.
Z cicavcov v katastri obce Píla žije dulovnica menšia a bielozúbka krpatá, z netopierov je to podkovár veľký. Vyskytuje sa tu tiež mačka divá, rys ostrovid, kuna hôrá, líška obyčajná, jeleň obyčajný, srnec hôrny, sviňa divá. Zaznamenali tu ojedinele aj medveďa hnedého. Z domácich zvierat okrem rôznej hydiny, psov a mačiek je rozšírený chov dobytka, koní a na lazníckej časti osídlenia chov oviec.