Prví ľudia v okolí obce Dobroč žili v mladšej dobe bronzovej, takmer pred tromi tisícročiami. V 7. – 8. storočí tu sídlili Avari, neskôr Slovania. Od nich sú prebrané niektoré zaužívané názvy osád a mestečiek. Medzi nimi sa spomína aj názov Dobrocha.
Prvá písomná zmienka o Dobroči je z roku 1393 pod spomenutým názvom Dobrocha. Predpokladá sa, že obec existovala už dávno predtým ako sa spomína v listinách, no na inom mieste a pod iným názvom – Zvolenček, podľa čoho je do dnešných dní pomenovaný most nad Dobročským potokom – Zvolenský most, ktorý vedie na hlavnú cestu.
Obec patrila k divínskemu hradnému panstvu. Plynutím rokov sa obec rozrastala. Zaujímavou kultúrnou pamiatkou obce z obdobia potatárskej poľnohospodárskej a banskej kolonizácie je kostol prechodného slohu. Postavený je na kopci medzi obcami Dobroč a Mýtna. Bol postavený v 13. storočí. V 17. storočí bol prestavaný a o 200 rokov neskôr znovu. Po známej Bitke pri Lučenci v roku 1451 boli opevnené početné pevnosti a sakrálne stavby, medzi nimi i dobročský kostol.
V 15. storočí bol kostol dôležitým obranným bodom husitov. Títo spevnili múr okolo kostola – pevnosti a vykopali dookola hlbokú priekopu. V 18. storočí vybudovali na južnej strane drevenú zvonicu krytú šindľom, v ktorej sú umiestnené tri zvony rôznej veľkosti. Dnes je kostol obkolesený cintorínom pre obce Dobroč a Mýtna.
Slovenskú časť Novohradu ovládali v 14. storočí šľachtické rodiny Sečiankovcov, Balassovcov, Losonczyovcov. V 15. storočí nebol Novohrad tým regiónom, ktorý by sa mohol politicko-spoločensky aktivizovať.
Osobitný význam mala prítomnosť jiskrovcov a bratríkovcov pre slovenských obyvateľov, pre rozvoj slovenskej národnosti. Matej Korvín potlačil stavovské povstanie v Sedmohradsku, do ktorého boli zapletení aj Žigmund a Štefan Losonczyovci (r. 1467). Kráľ ich potrestal stratou divínskeho hradného panstva v r. 1469, ktoré potom daroval Michalovi Országovi. K divínskemu hradnému panstvu patrili poddanské osady Divín, Mýtna, Dobroč, Budiná, Lovinobaňa, Podrečany, Uderiná, Tomášovce, Polichno, Bušince, Trebeľovce a Boľkovce. V súpise z roku 1553 obec Dobroč vykazuje 13 port.
HISTÓRIA OBCE POČAS A PO TURECKEJ NADVLÁDY:
V II. polovici 16. storočia Dobroč patrila do pohraničného pásma osmansko-tureckých vojsk. Ľudia v tom období žili v neistote a v strachu o vlastný život a o svoj skromný majetok. Pred tureckými zvedmi a hordami si nikto a nikde nebol istý. Turci mali hrad Divín v držbe od 25. júla 1575 do 26. novembra 1593.
Podľa súpisu z 10. mája 1624 Dobroč patrila pod panstvo Divín a tak isto aj z roku 1657.
V roku 1686 cisár prepustil divínske panstvo Štefanovi Zichymu a jeho manželke za 53 tisíc zlatých a tak sa zemepánmi Dobroče sa stali Zichyovci.
V dikálnom súpise Novohradskej stolice z 13. novembra 1696 sa uvádzajú v obci Dobroč dva mlyny. Jeden z nich bol trojkamenný. Okrem obilia sa na ňom mlel aj slad na pivo. V Dobroči boli aj vlastníci kotlov na pálenie destilátov. V 18. storočí predstavovala porta daňový obnos, ktorý sa vyberal na základe dík.
So zreteľom na bonitu pôdy bola celkove nízka úrodnosť. Keď prirátame k tomu živelné pohromy ako suchota a povodne, môžeme konštatovať, že životné podmienky boli veľmi nízke. Obyvateľstvo páslo hovädzí dobytok, ošípané a ovce. Ošípané sa pásli v lesoch na žaludiach a bukviciach.
ŽIVOT V OBCI V 18. STOROČÍ:
Poľnohospodárstvo zaznamenalo v 18. storočí veľký pokrok. Začínajú sa pestovať okopaniny (zemiaky, kukurica), začalo sa variť pivo. V 18. storočí bol v obci malý pivovar. Klčovaním získavali kopaničiarsku pôdu. V Dobroči zemepáni vyžadovali za kopanice od poddaných robotu. Pri regulácii sa časť kopaničiarskej pôdy pridala k urbárskej. Za investície a prácu vyplácali po 2 zlatky za bratislavskú mericu, alebo hodnotu trojročnej úrody. Na divínskom panstve bola robotová a peňažná renta v rovnováhe. Išlo o 2 – 3 dni orania na jar a v jeseni, 2 – 3 dni práce pri sene, týždeň práce počas žatvy, rúbanie v lese a jeho zvážanie. Okrem robotovej a peňažnej renty sa od poddaných vyžadovala naturálna renta, ktorá bola všeobecne veľmi rozšírená. Išlo predovšetkým o devätinu úrody (pšenice, žita, ovsa), ktorú poddaní divínskeho panstva odvádzali. Poddaný obce Dobroč namiesto naturálií odvádzali peniaze.
Pečať obce Dobroč je známa z roku 1733. Znázorňuje jeden živý strom (pravdepodobne výhonok viniča), ktorý je v strede pečate, na pravej strane je pluh a na ľavej strane čerieslo. Kruhový nápis znie: „SIGILUM: DOBROGENSIS: 1733“. Znaky obce symbolizujú poľnohospodárske motívy a pracovnú činnosť obyvateľstva. Pečať bola nájdená v Župnom archíve v Šalgótarjáne na listine, ktorou zemepán žiada o trvalé prepustenie od vojska vojaka Jána Mišove, obyvateľa obce Dobroč. Druhá pečať bola zjednodušená a používala sa v 19. storočí mala v kruhovom odtlačku text: „GEMEINDE DOBROCS KOZSÉG“.
ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA:
Ku sklonku 18. storočia sa v oblasti poľnohospodárstva okrem bežných plodín viaže k obci Dobroč a Kotmanová i pestovanie priadky morušovej.
V okolí Dobroče bol založený laznícky typ hospodárenia. Každé ročné obdobie malo svoj charakter práce. Cez zimné mesiace sa chlapi venovali drevu, dobytku, zakáľačkám. Po dlhých večeroch plietli košíky, vyrezávali drevené výrobky. Ženy cez zimu priadli, tkali, šli, párali perie. Jar sa začínala čistením pasienkov. V lete bola žatva. Mlatba nasledovala až koncom augusta a trvala do jesene. Mlátilo sa cepmi, až neskôr mláťačkou.
V obci boli aj dedinskí remeselníci, spolu 15. Pôda sa obrábala ručne a poťahom. Lúky a pastviny umožňovali rozsiahly chov hospodárskych zvierat. Koncom 19. storočia je rozšírené pestovanie kvetín, v duchu vkusu miestneho ľudu (rozmarín, bazalička, muškáty…). Rozvíja sa chov dobytka, oviec, ošípaných, hydiny, najmä husí.
OBEC V 20. STOROČÍ:
Maďarizácia na začiatku 20. storočia sa prejavila aj na zmene názvu obce na Dabar (1906). Do prvej svetovej vojny narukovalo asi 180 mužov. V roku 1921 mala obec 1 511 obyvateľov., v roku 1927 až 1 590 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne 7. mája 1949 bola obec napojená na elektrickú sieť, od roku 1950 premávala autobusová doprava – do Mýtnej ku vlakom a do Lovinobane. V roku 1951 bol zavedený telefón. Svoju činnosť zahajujú rôzne spolky – športové, kultúrne ap. V roku 1959 vzniklo JRD, pričom vo februári 1973 došlo k zlúčeniu JRD s JRD susedných obci Mýtna a Dobročská Lehota (Kotmanová). Sídlo nového JRD „Nový život“ bolo v Mýtnej.