Kultúrno-historický potenciál obce Divín vzhľadom na jej veľkosť je bohatý a prestavuje množstvo stavebných kultúrnych pamiatok, ktoré sú známe nielen vlastným obyvateľom obce, ale aj širšiemu okoliu prekračujúcemu hranicu okresu, či kraja. K jednotlivých pamiatkam sa viaže ich vlastná história, ktorá dotvára komplexný vývoj života v obci pod hradom Divín.
Najznámejšou a historicky najstaršou stavebnou pamiatkou v obci a súčasne aj architektonicky neprebádanou a tajomnou je hrad Divín. Jeho históriu dopĺňa vznik kaštieľa pod hradom.
Všetky boje, radosti i starosti v obci doprevádzal aj v súčasnosti mohutný dvojvežový kostol na námestí obce, ku ktorému neodmysliteľne patrí budova fary a cirkevnej školy. V úzadí hradu pod jeho južným bralom je schovaná malá kaplnka.
Základy vzniku už kamenného hradu siahajú do 12. storočia. Hrad aj s Podhradím Divín pôvodne patrili do Novohradskej stolice. Územie stolice delí výrazná intravulkanická brázda na dve časti. Severná, slovenská časť Novohradu leží na Krupinskej planine, na Otrôžkach a v Slovenskom Rudohorí, južnú, prevažne maďarskú časť, vypĺňa Cserhát. Jeho ruiny vítajú návštevníkov obce už zďaleka. Bol to pôvodne drevený hrad (zrejme v 10. – 11. storočí), ktorý bol neskôr novovybudovaný z kameňa.
Prežil viacero búrok, bojov (vpád Tatárov 1241, Turkov 1575 – do 1593 bol v ich moci), viackrát bol prestavovaný a nakoniec vinou vlastného pán (Imrich III. Balassa) v roku 1679 cisárskymi vojskami zničený.
Ďalšou dominantou obce je renesančný štvorvežový kaštieľ, ktorý bol postavený v rozpätí rokov 1670-1671, pričom jeho základy predstavujú budovu z roku 1559. Do roku 1945 bol obývaný rodom Zichyovcov a odvtedy je neobývaný. Zubom času bol nahlodávaný a neprimeraným správaním sa jeho ďalších majiteľov (štát) dostal do havarijného stavu. Dnes je kaštieľ po rekonštrukcii.
Neodmysliteľnou súčasťou každého hradného sídla, ale vlastne aj každej väčšej obce bol a je kostol. Ten pôvodný divínsky – rímskokatolícky pochádza z 11. storočia. Pôdorys súčasného chrámu pochádza z roku 1657, keď bolo vybudované štvorvežové opevnenie ako ochranný štít pred nájazdmi Turkov. Začiatkom 20. storočia bol podrobený rozsiahlej rekonštrukcii a v takej architektonickej podobe slúži i dodnes, pričom neobišiel sa bez základných prevádzkových úprav a zásahov (maľovanie ap.).
V tesnej blízkosti chrámu božieho sa nachádza budova fary, na ktorej sa nachádzajú najstaršie slnečné hodiny v Novohrade. Ich vznik spolu s budovou fary sa datuje do roku 1761, keď bola dobudovaná kaplónka – byt pre kaplána.
Na námestí obce Divín sa nachádza budova cirkevnej školy, ktorú dal postaviť vtedajší gróf Zichy. Rok vzniku tejto pamiatky je 1864. V poslednom období bola zrekonštruovaná a sídli v nej dom charity a občianske združenie Pre Duchovnú obnovu obce – Diviensis.
Pod hradom z južnej strany na cintoríne sv. Anny sa nachádza rovnomenná kaplnka postavená v roku 1775 na 200.-té výročie dobytia hradu Turkmi. V súčasnom období je zrekonštruovaná a každoročne sa poriadajú pri nej na sviatok mena Anny odpustové slávnosti na počesť „rodičov tej, ktorá svetu porodila Spasiteľa“ – Joachima a Anny.
Pri budove kaštieľa sa nachádza tzv. domček – kedysi dom pre služobníctvo, resp. malý kaštieľ. V súčasnom období je zrekonštruovaný a nachádza sa v ňom turistické informačné centrum.
Okrem pamiatok zapísaných v štátnych zoznamoch kultúrnych pamiatok (kaštieľ, fara a kostol) a tých, čo boli uvedené v prehľade vyššie, má obec Divín aj zopár ďalších zaujímavostí využiteľných pre rozvoj cestovného ruchu v obci.
Najcennejšou je kamenná neskorobaroková plastika Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorá bola postavená na divínskom námestí v roku 1777. Obyvatelia mestečka ju sem umiestnili krátko po ničivom požiari, ktorý zničil takmer celú obec, aby pod jej ochranu symbolicky zverili mestečko a jej obyvateľov. V priebehu 2. polovice 20. storočia bola vplyvom historického vývoja premiestnená do areálu kostola, kde stojí dodnes.
Zaujímavými pamiatkami sú murované kaplnky – „božie muky“. Pôvodne stáli na okrajoch obce smerom na Tuhár, Budinú, Mýtnu a Ružinú. Boli vyzdobené soškami a ozdobami svätých a každoročne sa pri nich konali bohoslužby za dobrú úrodu. V súčasnosti ich pohltila nová zástavba rodinných domov v obci.
V poli medzi Mýtnou a Divínom stoja tiež oddávna dva železné (predtým drevené) kríže.
Podobne tri kríže ako spomienka na krížovú cestu charakterizujúcu utrpenie a smrť Ježiša Krista sa vynímali na Kalvárii nad obcou. V súčasnosti sú obrastené ihličnatým lesom a každoročne sú súčasťou odpustových slávností pri kaplnke sv. Anny.